Roger King bol mladý spevák úspešnej rockovej skupiny. Vo svojich dvadsiatich rokoch už dosiahol všetko, po čom môže mladý človek túžiť: slávu, úspech, peniaze, dievčatá... Vo svojej práci sa už stretol s tými najrôznejšími skupinami ľudí. Jednou z týchto pochybných existencií bola aj zhýralá partia Rogerových priateľov z New Yorku.
Rogerov najlepší priateľ Alex odjakživa holdoval búrlivým večierkom a diskotékam. Aj keď Roger týmto všetkým opovrhoval, prijal jedného dňa Alexovo pozvanie na ďalšiu „super párty“, ktorá sa konala v jeho obrovskej vile.
Roger dorazil pred Alexovu vilu okolo deviatej večer. Jeho priateľ ho vítal s otvorenou náručou.
„Vitaj, kamoš! Kde trčíš? Zábava je už v plnom prúde!“ a vtiahol ho dnu. Pre Rogera to tu vyzeralo hrozivo. Pár polonahých dievčat s fľašami vína v rukách tancovalo po stoloch, sfetovaní chalani sedeli okolo jedného zo stolov a hlasno sa rehotali na prítomnej striptérke, ďalšia skupinka mužov sa práve dopovala heroínom a dievčatá si podávali dlhú úzku cigaretu. Hrala tu hlasná hudba, všade naokolo sa povaľovali prázdne plechovky od piva, rozbité fľaše od whisky a cigaretové ohorky. Miestnosť bola presiaknutá omamnou dymovou vôňou marihuany. Pohľad na niekoľkých jedincov bezmocne zrútených na zemi so zvyškami bieleho prášku pod nosom, či na vášnivé orgie na gauči, bol pre Rogera prudko odpudzujúci, rovnako ako striptérkina podprsenka zavesená na lustri. Jeho žalúdok na chvíľu zaprotestoval, no ovládol to. Vtedy Alex zvolal:
„Hej, mládež! Pozrite, kto prišiel!“ DJ stíšil hudbu. „Roger King!“ dopovedal Alex. V tej chvíli sa stádo sfetovaných a inak posilnených dievčat vrhlo na bezmocného speváka. DJ opäť zapol hudbu. Roger ani nevedel ako, keď sa zrazu ocitol pri minibare so skupinkou svojich vášnivých fanyniek. Ako slušný chlapec, nemohol odmietnuť ich pozvanie na pohárik. A z pohárika sa stali dva, z dvoch tri, z troch štyri... Keď už dievčatá videli, že je v dobrej nálade, opýtala sa ho jedna príťažlivá, dlhonohá brunetka:
„Nejdeš tancovať?“ Prečo by nešiel? A ochotne s ňou vyrazil na parket. S pribúdajúcimi pohárikmi mu „airbagmi“ obdarená brunetka pripadala čoraz neodolateľnejšie. A ona si jeho záujem veľmi dobre uvedomovala. Dostať ho by nebolo až také zlé...! Úspešný spevák po boku, to je dobrá vizitka. Teraz len premýšľala, či je už dostatočne opitý na uskutočnenie jej plánu. Jeho krvou podliate oči a problémy s udržaním rovnováhy nasvedčovali tomu, že áno, ale istota je guľomet.
„Zlato, chceš skúsiť niečo fakt super?“ spýtala sa ho.
„Čokoľvek, baby!“ odpovedal neprítomne.
„Tak poď so mnou!“ Odvliekla ho do jedného kúta miestnosti a z vrecka nohavíc vytiahla podozrivo vyzerajúcu cigaretu.
„Dáš si jointa?“
„Čo to je?“ usmial sa.
„Čo myslíš?“ Napriek podnapitosti mu to došlo.
„Ale ja nefajčím...“
„Ale jednu symbolickú si môžeš dať. No tak!“
„Tak dobre,“ a prijal cigaretu. Už zakrátko pocítil jej blahodárny účinok a ešte viac sa zavesil na svoju novú priateľku.
„Si taká pekná... Máš ešte z tých cigariet...?“ Artikulácia mu robila značné problémy.
„Volaj ma Sherry, zlato! A mám pre teba niečo lepšie ako marihuanu!“ a zatiahla ho ku skupinke zdrogovaných chlapov. Hlasno sa smiali, aj keď pohľad na nich bol úplne bezútešný.
„Chalani, máte ešte niečo pre Rogera?“ oslovila skupinku Sherry. Jeden z nich, mladý blondín okolo dvadsaťpäť, zdvihol hlavu.
„Á, Roger King...! Pre takú hviezdu sa vždy niečo nájde...“ Vzal zo zeme použitú striekačku a niečím ju naplnil.
„Povedz, Roger, skúšal si to už?“
„Nie...ešte nie...“
„A to si hovoríš rocker? Sadni si!“ Roger sa zvalil na stoličku. Po chvíli mu tento muž vyhrnul rukáv a stiahol mu ruku nad lakťom gumou. Keď však Roger uvidel striekačku blížiacu sa k jeho ruke, dostal strach.
„Nie, počkaj! Asi to nie je dobrý nápad... Nemal by si tú ihlu najprv prevariť...?“ Muž sa zasmial.
„Nebuď strachopud! Si ako malý! Niečo predsa vydržíš!“
„Nebojím sa, len... Ja nechcem...!“ To už však bolo pozde, lebo mladík mu práve vpichol to svinstvo.
,,Tak vidíš! A si celý!“ zasmial sa muž.
,,Díky, chalani! Povedala Sherry, prehodila si okolo krku jednu Rogerovu ruku a pomohla mu vstať.
„OK. Poď miláčik! Mal by si si ísť ľahnúť. Ledva stojíš na nohách. Alex!“ zavolala na priateľa.
„Nó?“
„Máš tu nejakú voľnú izbu?“ Alex jej pomohol dotiahnuť Rogera do jednej z hosťovských izieb, kde už zostal sám so Sherry.
„Miláčik, pomôžem ti vyzliecť sa,“ a pustila sa do toho. Marihuana v kombinácii s alkoholom a heroínom mu už zatemnili aj posledné zvyšky rozumu, takže sa už prestal zdráhať, práve naopak, ochotne spolupracoval, čím značne zjednodušil priebeh jej plánu. Prežili spolu vášnivú noc, po ktorej Roger zaspal ako zabitý. Na ochranu samozrejme ani nepomysleli. Keď sa však ráno zobudil so strašnou bolesťou hlavy, vedľa neznámej ženy, vôbec na nič sa nepamätal. Zato ona si pamätala úplne na všetko.
„Roger, zlato, tak veľmi ťa ľúbim! Bolo to také krásne! Aj ty ma ľúbiš?“
„Čo? Kto si?“
„Roger, miláčik, ty sa na nič nepamätáš? To som ja. Sherry!“
„Prepáč, ale... na nič sa ne...“ a snažil sa vstať z postele. Strhla ho naspäť.
„Si taký surový!!! Myslíš si, že keď si slávny, môžeš všetko?! Najprv mi sľubuješ lásku na celý život, potom ma zneužiješ a nakoniec odkopneš?! Ako mi to môžeš urobiť!!!“ a rozplakala sa. Rogera samozrejme prepadli výčitky svedomia. Keďže mal úplné okno, ľahko uveril, že ju naozaj len využil a ona je len nevinnou obeťou.
Týmto si ho teda omotala okolo prsta. No ako dlho môžete chodiť s niekým, ku komu vôbec nič necítite? Roger to dokázal pol roka. Pol roka, ktorý mu zničil život. Pod vplyvom svojej priateľky sa stal stálym návštevníkom nočných barov a všetkých nelegálnych párty. So Sherry mu to nikdy poriadne neklapalo a pri jednej ich hádke konečne vyšla s pravdou von. Roger už viac na rozchod nepotreboval. No ich rozchod už nezmenil nič na tom, že bol drogovo závislý a alkohol mu tiež nebol cudzí. Príliš neskoro pochopil, že ako narkoman a alkoholik si veľa priateľov nezíska a na sláve mu to tiež nepridá. Zostal teda úplne sám, v spoločnosti vypočítavých dealerov a iných chudákov, čo dopadli ako on. Opustili ho priatelia, opustila ho rodina, opustilo ho šťastie.
Asi rok sa bezcieľne túlal a hľadal útechu vo veciach, ktorým sa slušní ľudia vyhýbajú. Vo svojom zúfalstve napokon dospel k názoru, že jediné, čo môže urobiť, je skončiť to. A tak sa pokúsil predávkovať sa. A takmer by mu to bolo vyšlo, keby ho v bezvedomí na ulici nenašla Lucy Lane. Toto mladé dievča ho odviezlo do nemocnice, čím mu zachránilo život. Po prebudení jej za to nebol veľmi vďačný. Práve naopak - preklínal ju. Napriek tomu sa Lucy rozhodla, že sa o neho bude aj naďalej starať. Roger bol prvé týždne pobytu v jej dome presvedčený, že to urobila len preto, aby sa mohla vyžívať v jeho bolesti, ktorá ho zachvacovala pri každom absťáku. Keď však videl, že ona pri každom jeho záchvate trpí snáď ešte viac ako on, začínal ku nej niečo cítiť. A bolo to niečo viac ako len vďaka za život.
Netrvalo dlho a Roger sa do Lucy bezhlavo zamiloval a to láskou, akú nikdy v živote ku nikomu inému necítil. Kvôli nej chcel zmeniť svoj život. Vzdal sa drog, vzdal sa alkoholu a získal späť svoju stratenú slávu. Ona jeho lásku samozrejme opätovala. Po roku a pol sa teda vzali a Lucy otehotnela. Boli to najkrajšie chvíle ich života, až kým Rogerovi nezatelefonoval Alex, ktorého už nevidel odkedy spoznal Lucy.
„Roger King, prosím?“
„Ahoj Rog, tu Alex. Dlho si sa neozval. Ako ide život?“
„Ahoj Alex! Život ide lepšie ako kedykoľvek predtým. Oženil som sa a skoncoval...“
„Oženil?“ skočil mu do reči Alex.
„Áno. Je na tom niečo zlé?“
„Vieš, volám ti, lebo pre teba nemám práve najlepšie správy...“ Alex zrazu nevedel ako začať.
„Čo sa deje?“
„Sherry pred týždňom zomrela na AIDS.“
„Čo...?“ Roger si musel sadnúť.
„Roger, si tam?“
„Áno...“ slová sa mu zasekli v hrdle. „Kedy to dostala...?“
„Neviem, ale určite by si mal ísť k lekárovi. Aj tvoja žena. Roger, je mi to ľúto!“ Roger vypol mobil. V tej chvíli sa celý jeho svet zrútil.
„Kto to bol?“ ozvala sa Lucy. Neodpovedal. Šla teda za ním do obývačky. Keď ho uvidela bezvládne zrúteného do kresla hľadieť do blba, pochopila, že niečo nie je v poriadku.
„Roger, čo sa stalo?“
„Sherry zomrela na AIDS...“ a zmätene na ňu pozrel.
„Kto je Sherry?“ stále sa snažila nespanikáriť.
„Moja bývalá...“ Teraz už aj Lucy cítila úzkosť. Nesmelo sa opýtala:
„Myslíš, že by si to mohol mať tiež...?“
„Ja neviem...“ Lucy nebolo všetko jedno. Vedela, že ak to má on, má to zrejme aj ona. Napriek tomu sa snažila byť silná a objala ho.
„Neboj sa! Všetko dobre skončí!“
Nasledujúci deň šli obaja na testy. Výsledky neboli práve pozitívne, alebo skôr áno... Obaja mali AIDS. Roger už opäť raz stál na pokraji nervového zrútenia. A Lucy musela byť tá silná. Navyše jej tehotenstvo situáciu vôbec nezľahčovalo. Roger už opäť hľadal pravdu vo víne. Našťastie Lucy ho stihla zastaviť skôr, ako sa znovu stal alkoholikom. Namiesto toho našiel zaľúbenie v cigaretách, čo mu už nevyhovorila ani jeho žena.
Blížil sa čas Lucynho pôrodu. Ten deň zavŕšil celé Rogerovo utrpenie. Pri pôrode nastali nejaké komplikácie a Lucy zomrela. Dieťa, zdravý chlapček, bol síce v poriadku, to však bolo pre Rogera slabou náplasťou na ranu, ktorú mu spôsobila Lucyina smrť. Uvažoval nad samovraždou. Jediné, čo ho držalo pri živote, bol jeho syn. Napriek všetkej bolesti sa asi po mesiaci vzchopil a začal sa starať o svojho syna. Snáď by to ešte mohlo mať dobrý koniec, keby prestal fajčiť. No neurobil tak a po pár rokoch dostal rakovinu pľúc.
Rakovina v kombinácii s AIDS ho dostala a Roger zomrel. Jeho syn sa stal sirotou a jeho smrť sa stala výstrahou pre všetkých ľudí.
Komentáre