Poznal som dievča

S tvárou anjela 

S postavou Venuše

Noc so mnou prebdela

Poznal som dievča

Jej bozky ako med

Pokožka hodvábna

Táto noc zmení svet

Prišla za mnou zronená

S jemnou triaškou svojho tela

S ostrou pravdou na perách

Jednu noc moja byť chcela

Svet jej dal už veľa skúsiť

Veľa trpkých sklamaní

Chcela cítiť veľkú lásku

Ja som ju mal zachrániť

Povedala: „Buď môj princ

a unes ma drakovi

vysloboď ma z tejto pasce

a strhaj mi okovy!

Nebola už nedotknutá

Ako prvý jarný kvet

Nebolo to z vlastnej vôle

Spravil je to krutý svet

Nebola už neskúsená

No bála sa dotyku

A v náručí sa mi chvela

Plná hanby, ostychu

Nechcel som jej ublížiť

Chcel som skončiť trápenie

Svojím telom ju chrániť

Vdýchnuť život z mojich pier

Ešte dlho sme ležali

Vo vzájomnom objatí

A minúty utekali

Ten čas nikto nevráti

Ešte telo sa jej chvelo

Keď do izby 202

Jačiac a s plameňom v očiach

Vtrhol veľký krutý drak

Vytrhol mi ju z náručia

Všetky kliatby na mňa ručiac

Spomienky ma dodnes mučia

A výčitky v hlave hučia

Nezabudnem na jej krásu

Na vzpriamenosť nežnej hlávky

Márny pokus o jej spásu

Už neverím na rozprávky!